reklama

Ako sme padli do bahna pandémie? Necháme upáliť malú kacírku? Osem nepoškvrnených počatí?

Ľudstvo Boha niekoľko miliárd krát denne uráža, ponižuje, šliape po jeho Prikázaniach; znechutený sa od nás odvracia a necháva svet boriť sa nielen v bahne najnovšej pandémie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

 -------

– Ahoj, Ďurko, čo si taký namosúrený?

– Ani tebe, Betka, by nebolo do smiechu, keby na teba ziapali a potom by si ešte dostala facku.

– Čo sa ti vlastne prihodilo?

– Nuž, na náboženstve sa farár pýtal, ako nemáme chodiť do kostola. A ja som sa prihlásil prvý..

– A čo si povedal?

– Že do kostola nemáme chodiť holí a s kondómami. 

– Haha, bolo by zábavné vidieť ťa, ako stojíš nahý s kondómami pred kostolom, ale aj tak si dobre povedal.

– Aj ja som si to myslel, ale kňazovi sa moja odpoveď nepáčila, naštval sa a ešte aj žaloval na mňa mamine, že vraj ako to ten jej 8 ročný syn rozpráva. A tá doma na mňa nakričala a ešte mi aj strelila poza uši.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

– Aj tvoja mama si myslí, že si povedal dačo zlé?

– To nie, ale dostal som vraj za to, že som nazlostil pána farára.

– To znamená, že na náboženstve je najlepšie nehlásiť sa, ani sa na nič nepýtať, ani neodpovedať, len držať hubu?

– Veru, odteraz tam budem len sedieť ako kvas a radšej si odhryznem jazyk ako by som mal jediné slovko ceknúť.

– Spomenula som si, že moja sesternica , keď im kňaz na náboženstve dal za úlohu nakresliť Boha, nakreslila nebo z ktorého vychádzajú lúče. Keď sa jej farár opýtal, čo to má znamenať, odvetila, že doma majú Bibliu a tam je Desatoro, podľa ktorého vytvárať a uctievať modly je zakázané. A vieš akú známku jej za to dal?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

– Jednotku s hviezdičkou?

– Figu borovú. Najprv mu to vyrazilo dych, potom očervenel, rozčertil sa a naparil jej päťku.

 ------ 

Autor príspevku si tie príbehy nevymyslel, nie je to fikcia, udiali sa. Kým prvý je svedectvom, že dnešné deti sú lepšie informované a rozhľadenejšie ako predošlé generácie v ich veku a nevedia sa správať farizejsky ani skrývať svoje myšlienky a pocity a vyznieva skôr humorne, druhý je z pohľadu niektorých veriacich do neba volajúce kacírstvo. To prostoreké chlapča už bolo potrestané, no povedzte, je päťka dostatočný trest pre to drzé dievčisko, pre tú rebelantskú ovečku, čo sa opovážila svojho dušpastiera poučovať o Desatore, a tým ponížiť jeho dôstojnosť a autoritu? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikoho nezaujíma, že kresťanským náboženstvám chýbajú duchovné základy pravých Prikázaní, že namiesto niektorých kameňov napchali stavitelia do fundamentov vatu? No a čo, odvrkne staviteľ, pozrite na naše katedrály, baziliky, honosné chrámy, ktoré krížmi prebodávajú oblohu, tie majú v základoch dosť betónu na to, aby odolali aj mocným uragánom, aj stredne silným zemetraseniam.

Duchovné chrámy sú už dávno zborené, na ich ruinách stoja honosné kamenné stavby, kde to, čo je hriešne, je vraj sväté, kde veriaci sa bijú do pŕs a srdcervúco vzývajú a bozkávajú obrazy, kríže, sochy, ikony, ružence, medailóniky, šperky s náboženským motívom... uctievajú všetko čo Boh zakázal, volajú bezduché modly na pomoc. Na omši sú medzi nimi robotníci, šoféri, upratovačky, dôchodcovia, úradníci, podnikatelia, vojaci, policajti, vedci, právnici, učitelia, zdravotníci, novinári, umelci, politici, hlavy štátov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Volajú mŕtvych z druhého sveta, klaňajú sa ich relikviám, kostiam, kvapkám krvi, vlasom... prosia ich duše, aby sa im ponáhľali na pomoc v súžení, úzkostiach, nešťastiach, trápeniach i chorobách. Vzývajú Ježiša, o ktorom sa jeho apoštolom ani nesnívalo, ba ani on sám ani v najhoršom sne netušil, že o tristo rokov po jeho ukrižovaní z neho kresťania spravia Boha. Tým mu len ubližujú. Keď Ježiš vyhlásil: „Môj otec je väčší ako ja,“ nepovedal tým všetko, pretože (teraz sa bigotní veriaci ešte viac naježia), pomer Božej veľkosti a moci v porovnaní s Kristom, je väčší ako medzi vesmírom a zrnkom púštneho prachu.

Vzývajú aj jeho matku, ktorá ani v najhoršej predstave nemohla tušiť, že po smrti jej vymyslia tituly ako bohorodička, kráľovná nebies či nepoškvrnené počatie a jej ikony sochy a obrazy budú vláčiť v procesiách. Ježišovu matku zdanlivo uctievajú a modlia sa k nej, ale v konečnom dôsledku ju ponižujú, urážajú a posmievajú sa jej, a to aj tým, že ju nazývajú pannou. Dokedy zostane pannou? To by musela mať najmenej osem nepoškvrnených počatí!!! Veď okrem Ježiša mala aj Jakuba, Jozefa, Šimona a Judáša (na odlíšenie od Judáša, ktorý Ježiša zradil, je v niektorých Písmách premenovaný na Judu) a a mala aj najmenej tri dcéry, čo je v súlade s tým čo píše evanjelista Matúš..."Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A nie sú s nami aj všetky jeho sestry?" (Mt 13,53-56; Mk 6,3.)

Keď si tieto riadky o Ježišovej matke prečíta fanatický kresťan, kňaz či teológ, okamžite na podporu jednej dogmy vyrukuje s ďalšou dogmou, že to neboli jeho bratia a sestry ale bratranci a sesternice a budú argumentovať tým, že vtedajšia hebrejčina a aramejčina na označenie brata i bratranca (tiež sestry i sesternice) používala rovnaké slovo. To je však obrovský nezmysel, pretože evanjelisti písali v gréčtine.

Výmysly teológov sú založené asi na podobnej podstate ako keď východniar v Bratislave povie, že má doma dva kone a ak niekto by jeho slová chcel prekrútiť, tvrdil by, že určite sa pomýlil a chcel povedať, že má dve kane, pretože východniarsky dialekt slovo dve nepozná a aj keď hovorí po slovensky je stále ovplyvnený svojim pôvodným jazykom.

Podľa toho sa dá vyvodiť, že teológovia a kňazi bazírujú a ohlupujú veriacich domnienkami, že evanjelisti aj keď nepísali po hebrejsky ani aramejsky ale po grécky, sa nenaučili rozlišovať bratov a sestry od ich príbuzných. Všetci teda robili rovnakú chybu? 

Ešte je tu ďalší argument proti bezhlavým výmyslom cirkvi. Evanjelista Lukáš nebol Žid ale obrátený pohan zo Sýrie. No aj ten vo svojom po grécky písanom evanjeliu i v Skutkoch apoštolov píše o Ježišových bratoch, nie o bratrancoch.

Ako vznikol nezmyselný mýtus o panenstve Ježišovej matky? Nazrime do Biblie. Hľa, panna počne a porodí syna...(Izaiáš 7,14; Matúš 1, 23.); hebrejsky: הִנֵּה הָעַלְמָה הָרָה וְיֹלֶדֶת בֵּןTo je zlý preklad z pôvodného jazyka. Hebrejské slovo alma עַלְמָה neznamená panna ale mladá žena (ktorá môže ale nemusí byť pannou). Čiže správne mal preklad znieť: Hľa, mladá žena počne a porodí syna... Nevedno, či príliš horliví teológovia toto proroctvo chybne preložili úmyselne, aby im hralo do karát, alebo nešťastným omylom. Podľa môjho názoru pravda bude skôr v tej prvej možnosti. Keby prorok Izaiáš chcel napísať, že ide o pannu, nenapísal by alma ale použil by slovo betula.

Cirkevní teológovia pri svojej pojašenej horlivosti velebiť Ježišovu matku akosi pozabudli na jeho adoptívneho otca. Prečo aj Jozefovi, o ktorom si z mozgov vyžmýkali, že vraj s Máriou nežil intímne, neprisúdili "titul" panic? 

 Na Slovensku je mariánsky kult mimoriadne silný, Mária, podľa kresťanov vraj panna, má u nás okrem viacerých cirkevných sviatkov v roku aj jeden štátny sviatok. Keby Boh - ktorý nemá žiaden sviatok - bol závistlivý, mohol by závidieť Márii, jej synovi, aj ďalším svätým, keďže mu, ešte v dávnych dobách kresťania ukradli sobotu, dňom pokoja vo väčšine krajín sveta spravili nedeľu a zasvätili ju človeku. 

Sobota našich kresťanov vôbec netrápi, navrávajú si, že či sobota alebo nedeľa je len drobný detail, veď Stvoriteľ odpočíval a aj ľuďom prikázal oddychovať v siedmy deň a ten je predsa nedeľa. Omyl! Aj poradie dní v kalendári je podvrh, akýsi figový list, ktorý nezakryje nahotu veriaceho človeka... Siedmy deň v týždni je sobota!!! Nedeľa je prvý deň. Správny kalendár, v ktorom týždeň začína nedeľou a končí sobotou, majú napríklad v USA, Kanade, Austrálii, Novom Zélande, Juhoafrickej republike, Brazílii, Argentíne, Izraeli, Filipínach, Venezuele, na Kube... Sobota je štátnym sviatkom len v jedinom štáte na svete - v Izraeli, kde počas šabatu - od západu slnka v piatok do západu slnka v sobotu - sa nepracuje, sú zatvorené obchody a nepremáva ani verejná doprava. Nedeľa sa po hebrejský volá yom rišon, čo v preklade znamená deň prvý. 

Veriaci volajú zástupy anjelov i armádu nebohých ľudí, ktorých považujú za svätých, napriek tomu, že tak ako dnešní veriaci aj tí svätorečení sa klaňali zakázaným modlám, dupali po sobote i po božej jedinečnosti.

Volajú všade naokolo, len nie Všemohúceho. Toho kresťania upratali na vedľajšiu koľaj, je pre nich len nálepkou, a aby príliš nezavadzal, uväznili ho do akejsi trojdielnej „matriošky“, ktorú nazvali svätá trojica. Ľudstvo ho niekoľko miliárd krát denne uráža, ponižuje, šliape po jeho Prikázaniach; znechutený sa od nás odvracia, vzďaľuje sa od nás, prestáva nás ochraňovať a necháva svet boriť sa nielen v bahne najnovšej pandémie ale aj v mnohých iných súženiach.

Stvoriteľ sám na nás zlo nezosiela, trestá nás len tým, že pourážaný a sklamaný nás pred zlom neochraňuje tak, ako by mohol, pretože mu to svojim správaním a zle nasmerovanou vierou nedovolíme, neumožníme mu, aby nám pomohol svojou nesmiernou mocou.

Ako môže bežný kresťan nájsť východ z labyrintu, keď mu chýba správny kompas? Ten kompas, ktorý používa, ak je nastavený na falošné Prikázania z katechizmu, mu neukazuje smer na nájdenie cesty k Svetlu, ale naopak, strelka mu ukazuje, kam má ísť, aby sa k nemu nikdy nemohol priblížiť.

Nestačí sa upokojovať tým, že cirkev, okrem škaredých prešľapov niektorých jej predstaviteľov, robí aj veľa dobrých vecí, nie, netreba jej upierať zásluhy. Okrem iného snaží sa pomáhať bezdomovcom, buduje azylové domy, organizuje zbierky pre chudobných, nabáda veriacich byť milosrdnými a nepochybne by sa našli aj ďalšie chvályhodné a užitočné aktivity. Ale to nestačí. Podobné atribúty má aj väčšina pohanských náboženstiev, aj nemálo ateistov i agnostikov má v sebe etiku slušného ľudského správania a neváhajú pomôcť človeku, ktorý to potrebuje.

Aj keď nežijeme v stredoveku, v mysliach niektorých duchovných, a následne aj ich horlivých ovečiek namiesto hľadania cesty z bludiska, vyrastá inkvizičná hranica na upaľovanie „kacírov“. Na jej zapálenie poslúžia iskry hnevu a nenávisti od tých, ktorých rátať do desať musia učiť malé deti.

https://alojzhric.blog.sme.sk/c/539843/devat-bozich-prikazani.html

Alojz Hric

Alojz Hric

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  48x

Krédo: žiadna téma by sa nemala pokladať za tabu. Píšem fejtóny, glosy, satirické útvary. Občas nabrúseným perom pichnem aj do osieho hniezda... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu