Deväť Božích Prikázaní

Autor: Alojz Hric | 30.6.2020 o 15:48 | (upravené 2.7.2020 o 16:01) Karma článku: 3,12 | Prečítané:  238x

Ktorý cap poskákal po hriadkach v Božej záhrade? Čo za premúdrený červ v ľudskej koži mal odvahu poprehrýzať, okyptiť a poprekrúcať slová Stvoriteľa? Vytratilo sa napríklad pôvodné 2. prikázanie zakazujúce modly. Zostalo ich iba 9

Tento text vyšiel pod titulkom – Malé jeruzalemské zemetrasenie – v regionálnej tlači pred 20 rokmi, no istotne má čo povedať aj dnešnému (veriacemu) čitateľovi.

                                                      – – – –

Návšteva pápeža Jána Pavla II vo Svätej zemi priniesla nepochybne významné posolstvo – hlas volajúci po zmierení medzi národmi a náboženstvami, no verejnosť si všimla aj drobné otrasy, ktoré predchádzali stretnutiu hlavy katolíckej cirkvi s izraelským premiérom Ehudom Barakom. Ich schôdzka sa mohla začať až potom, keď pápež dal odstrániť z audienčnej miestnosti kríž.

Nejeden prívrženec najväčšieho náboženstva na svete prijal tento pápežov ústupok s nevôľou, vytýkajúc mu, že s pokorou to niekedy trochu preháňa, a tak Vatikán lacno predal kožu na jeruzalemskom trhu. Nemohol vari predstaviteľ Židov prejaviť ako hostiteľ viac tolerancie a veľkodušnosti? Veru, nemohol, pretože v zásadných otázkach ľudská vôľa musí ustúpiť do pozadia. V Starom zákone, Exodus 20, 1-17 si skúsme pripomenúť Desatoro Božích prikázaní. Keď ho porovnáme s Prikázaniami, ktoré duchovní pastieri učia deti veriacich na hodinách náboženstva, ako rátam, tak rátam, z pôvodnej podoby je ich len šesť a pol, niektoré pozmenili. Kde sú chýbajúce? Ktorý cap poskákal po hriadkach v Božej záhrade? Čo za premúdrený červ v ľudskej koži mal odvahu poprehrýzať, okyptiť a poprekrúcať slová Stvoriteľa?


Záhadne sa vytratilo napríklad pôvodné 2. prikázanie zakazujúce modly. Zostalo ich iba 9 a na zaslepenie veriacich spravila cirkev kamufláž - posledné 10. prikázanie rozsekla napoly. Následkom tejto duchovnej slepoty väčšina kresťanov posiela svoje modlitby do kameňa, kovu, papiera, dreva, či do umelohmotných podôb v pevnom presvedčení, že sa dostanú k tomu, komu sú určené. O tom nepochybujem, iba si dovolím otázku: Prečo teda neposielame všetky svoje prosby či vďakyvzdania zakázaným alebo nevhodným spôsobom? Veď keby sme svoje žiadosti hádzali s pomocou skaly do okien úradov, adresát by ich tiež zaručene dostal.

Skutočnosť, že stretnutie pápeža s premiérom židovského štátu sa uskutočnilo len za cenu ústupku, netreba vidieť cez prizmu vlastnej ješitnosti za urážku katolicizmu, ale za iskierku nádeje, že kňazi nebudú veriacich viesť do tmy a pokušenia, ale cirkev sa po takmer dvojtisícročnom putovaní vráti ku koreňom, z ktorých vzišla a z dnešného blúdenia  v polopohanských temnotách sa obráti na správnu cestu. Pretože aj najhonosnejší chrám sveta, ktorému chýbajú piliere pravých Božích prikázaní, má mizerne málo  duchovného svetla. 

 (Uverejnené 3. mája, 2000 v regionálnom týždenníku Dukla, autor: Alojz Hric.)

                                                               – – – –

Mladý kňaz, ktorému sa tie noviny dostali do rúk, onedlho odcestoval do Vatikánu.... Asi  o dva mesiace po uverejnení tohto článku,  čítali kňazi v katolíckych kostoloch pastiersky list od pápeža Jána Pavla ll. Hlavnou témou tohto listu boli modly. Poukázal na to, že misionári, ktorí šírili Božie slovo, mali ťažkú úlohu, pretože pohania nevedeli čítať a hovorené slovo sa ľahko zabúda. Preto začali tvoriť a šíriť obrázkové Biblie. Po obrázkoch prišli na rad sochy a iné modly...

Je zvláštne, že ten pastiersky list sa mi vo vatikánskom digitálnom archíve nepodarilo nájsť. Žeby po "neposlušnom pápežovi" pozametali stopy kardináli, ktorí s prepieraním tejto témy nesúhlasili?

Nuž vieme, ako k modlárstvu sa kresťanstvo dostalo, ale ako  sa z toho dostať späť? Obrazoborecké pokusy v 8. A 9.storočí mali len krátkodobý účinok a po čase sa ľudia k modlám vrátili, napriek tomu, že nielen Desatoro a mnoho textov v Starom zákone ale aj apoštoli v Novom zákone nespočetne krát prísne vystríhali kresťanov pred modlami. Všetko márne. Ich slová sa do očí, uší, a myslí kňazov a veriacich nedostali. Žeby nevedeli čítať? Alebo nebodaj trpia zvláštnym neduhom, že dokážu prečítať len to, čo sa im páči?

Kým pohanom, ktorí nevedeli čítať, modly mohli pomôcť stať sa kresťanmi, dnešným kresťanom, ktorí vraj čítať vedia, pomáhajú modly stať sa znovu pohanmi. Alebo, ak to niekomu spraví radosť, polopohanmi. 

Nové búranie modiel sa neočakáva už aj z toho dôvodu, že veľa z tých modiel je vyhlásených za kultúrne pamiatky. Nezostáva hádam už nič iné, ako premenovať  kostoly na múzeá či panoptiká hriechov a vrátiť Bohoslužby  tam, kde začínali prví kresťania  – na zelenú lúku.

https://alojzhric.blog.sme.sk/c/538540/nechame-upalit-malu-kacirku-je-siedmym-dnom-nedela-alebo-sedem-neposkvrnenych-pocati.html

https://alojzhric.blog.sme.sk/c/539649/jahve-alebo-jehova-ake-je-skutocne-meno-boha.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?